Vytlačiť
Prečítané: 3322x
Hviezdy sú neaktívneHviezdy sú neaktívneHviezdy sú neaktívneHviezdy sú neaktívneHviezdy sú neaktívne
 

V minulom čísle Spravodaja   som písal o dvoch výnimočných ľuďoch – ženách z našej obce a teraz k nim pribudli ďalší dvaja – muži, ktorí tak isto sú v niečom  inom výnimoční. Ako  prvého predstavujem heligonkára Karola Kováča. S hudbou začal už na základnej škole a to s husľami. Navštevoval individuálne hudobnú školu u už nebohého učiteľa pána Máhrika, ktorý v tom čase vyučoval na tunajšej ZDŠ - ke.

Neskoršie prešiel na gitaru, lebo ako on povedal,  husle neboli ,,moderné´´. Pred vojenčinou hrával v miestnej hudobnej skupine a v tomto pokračoval aj dva roky vo vojenskej rovnošate. Po ukončení základnej vojenskej služby hrával v novo vytvorenej skupine pod vedením Jozefa Košťála. Iste si ich my starší pamätáme. V 90.rokoch začal podnikať v stolárstve a samozrejme, hudba išla bokom. Neskoršie kúpil svoju prvú heligónku a začal cvičiť znova. Prvé také malé verejné vystúpenie mal pri otvorení Taverna – Slovák. Po ukončení podnikania ako čerstvý dôchodca začal sa venovať hudbe vážnejšie. Kúpil si kvalitnejšiu heligónku a začal s cvičením znova. Postupom času sa prepracoval medzi heligonkárov a zúčastňuje sa na rozličných vystúpeniach aj  domácich a aj v  Čechách. Nedávno reprezentoval  našu obec  na prvom stretnutí heligonkárov vo Výčapoch – Opatovciach. Teraz sa  pripravuje na ďalšie vystúpenie, ktoré bude v Čechách. Ako sám povedal, pri predstavovaní nezabudne  spomenúť, že pochádza z malej obce Podhorany pri Nitre, kde okolo Zobora a pod Žibricou bývajú  vinohradníci, ktorí  vedia  dopestovať výborné víno, že máme tu  postavenú rozhľadňu, vahadlovú studňu, Dom vinohradníkov, kde sú sústredené kroje, náradia a predmety našich starých rodičov. Tam sa stretávame pri rozličných príležitostiach a on, ako  náš dvorný muzikant, chodí nám tam vyhrávať. Jeho prostredníctvom sa aj v iných krajoch dozvedia  o našej obci a niektorí nás  potom pre tieto zaujímavosti aj  navštívia. Čo si viac môžeme ešte želať? Je to tá najlepšia reklama pre našu obec.

 

Ako druhého v poradí predstavujem Jozefa Košťála, ktorý patrí tiež do veľkej rodiny hudobníkov v našej obci. Už ako 6 ročný dostal jednoradovú gombičkovú harmoniku. Neskoršie dvoj aj trojradovú. Naučil ho hrať brat Dionýz i keď on bol hendikepovaný, chýbala mu ľavá ruka. Ako spomína v tej dobe sa žilo ťažko a peňazí nebolo navyše. Pomohlo mu šťastie v dvoch zakúpených výherných losoch na tunajšej pošte, kde na jednom vyhral 2500Kčs. V tej dobe to bol veľký peniaz. I keď rodina žila v skromných až v biednych podmienkach, peniaze by sa zišli aj inde. Mama s bratom vidiac  veľký talent malého Jožka rozhodli sa, že mu k narodeninám kúpia toľko vysnívanú klávesovú harmoniku – akordeón. Bolo to radosti, keď bola nová harmonika doma. Nechcel ju ani z ruky vypustiť. Denne cvičil niekoľko hodín, ale to až po škole a keď porobil práce v maštali okolo zvierat a v domácnosti. V 11 rokoch navštevoval hudobnú výchovu u pána Jána Esseho v Bádiciach po dobu 4 rokov. Ako žiak bývalej ZDŠ – ky, hrával v školskej hudobnej skupine, ktorú založil už v úvode spomínaný učiteľ pán Máhrik. Neskoršie hrával v dedinskej kapele ako 14 ročný. Dokonca dostal aj 3-ku z schovania. Lebo ako maloletý v tej dobe nebol ospravedlnení, keď hrala skupina až do neskorých nočných hodín a niekedy až do rána. Medzi tým navštevoval hudobnú školu v Nitre 3 roky u profesora Géra. Po 6 mesačnej základnej vojenskej službe, ktorá rýchlo ubehla, založil si vlastnú kapelu pod Osvetou Podhorany. Neskoršie celá skupina hrala pod Osvetu v Párovských Hájoch. Koncom 70.rokov definitívne prešli pod Plastiku Nitra pod názvom PLASTIC, kde skupina pôsobila až do roku 1994, kedy sa rozpadla. Na hudbu celkom nezanevrel, ale pokračoval individuálne na rozličných oslavách, svadbách a promóciách. Posledný come-back  a návrat na hudobnú scénu mal s miestnou novo utvorenou  skupinou CLIO, kde hral a odovzdával bohaté hudobné skúsenosti mladým. Ovláda niekoľko hudobných klávesových a dychových nástrojov.

Druhou kapitolou v spojitosti s hudbou je, že začal hrávať v kostole na organe. Zastupuje miestneho a dlho pôsobiaceho organistu pána Františka Bencza, ktorý vážne ochorel. Prvý raz to vyskúšal, keď sa opravoval organ  v sokolníckom kostole. Ako starému hudobníkovi  nerobilo mu to veľký problém. Postupne sa naučil liturgiu. Zaúčal ho organista Barus. S maďarskou liturgiou mu pomáhali miestny pán farár  ThLic. Štefan Rácz PhD. a akolita, kostolník, Jozef Fülöp. Pre dlhšiu maródku pána Bencza hrá vo všetkých troch dedinách v našej farnosti. Na tú krátku dobu sa zhostil vo svojom novom pôsobisku výborne, vďaka aj tomu, že sa od malička venoval hudbe v poslednej dobe hráva už len slovenské omše, nakoľko sa pán Bencz sa zotavil a podľa potreby sa navzájom zastupujú.

Zoltán Fülöp  
Predseda spolku vinohradníkov a
priateľov dobrého vína
Podhorany - Mechcenice