Tento článok bol určený do obecného Spravodaja č. 4/2014. Nakoľko nebol uverejnený (cenzúra), rozhodol som sa ho uverejniť na našej stránke.

Ľudia sa rodia a prichádzajú na svet, ktorý  postupne  pretvárajú v lepší a krajší a keď prežili svoj čas odchádzajú a prenechávajú  tento svet a výsledky ich prác svojím deťom, aby tí pokračovali v tom čo oni začali. Len niekedy to tak nebýva, nie vždy sa dobrá snaha a výsledky ich práce  stretnú s pochopením. Dospel som aj ja k tomuto názoru. Veď ako sa hovorí: „Vo vlastnej dedine sa  ešte nikto nestal  prorokom“.  Moja aktivita, ako aj ďalších občanov obce neprinieslo  to, čo som očakával, že spravíme našu obec krajšou, zaujímavejšou, kde budú občania hrdí na svoju obec a turisti sem radi zavítajú pre našu krásnu okolitú prírodu a zaujímavé atrakcie, ktoré našu dedinu krášlia a zviditeľňujú. A preto, vážení občania Podhorian, prosím.

Prepáčte mi,  že prvá moja aktivita a ďalších ľudí bola, že sme vyčistili zarastený kopec  Hôrka, čo je  časťou môjho pozemku a dovolil som si tam postaviť rozhľadňu, vybudovali sme altánok, krb, postavili  totem a detský  park s hojdačkami  pre rodičov s deťmi . A nakoniec  teraz sa o to musím aj starať, kosiť, natierať a udržiavať  čistotu.

Prepáčte mi, že som obnovil v spolupráci s občanmi obecnú starú hrdzavú a nepoužívanú studňu a nahradil ju atraktívnou  vahadlovou studňou, spravili sa drevené zábradlia na mostíku nad potokom a pri príležitosti hodových sviatkov sa umiestnili slamené bábiky a domček a osadil sa veselý drevený kvetináč.      

Prepáčte mi, že som na cintorínoch odstránil staré tuje, ohradil cintorín a postavil zvonicu. Zreštauroval som drevený kríž na cintoríne, ako aj medzi Mechenicami a Sokolníkmi, ktorý postavili moji príbuzní, starí rodičia. Takisto som zreštauroval kríž pred mechenickým kostolom, osadil zámkovú dlažbu a vyrobil drevené lavice.

Prepáčte mi aj to,  že v Mecheniciach som vyhotovil a osadil  kamenný pomník s pamätnou tabuľou pri príležitosti  900. výročia obce, ktorý  je zároveň venovaný našim občanom padlým v prvej svetovej vojne. Lebo sme taký v našej obci nemali a oni si to zaslúžili.

Prepáčte mi ďalej aj to, že som inicioval a podieľal som sa aj s ďalšími občanmi na vyčistení a obnove prameňa Horná studňa (Felsőkút), ďalej vyčistil som okolie Bartošovho prameňa (Bartoskút) a ešte nedokončil. Osadil som a rozmiestnil niekoľko informačných tabúľ pre lepšiu orientáciu turistov.

Prepáčte mi, že okrem tohto posledného roka už roky organizujem výstavy a ochutnávky vína ako i osláv sv. Urbana a tak isto sa podieľam na rozličných kultúrno - spoločenských podujatiach v obci.

A teraz prepáčte mi moju hlavnú a najväčšiu vinu!          Že som na podnet niekoľkých našich občanov pri príležitosti 900. výročia obce kvôli časovej tiesni za dva a pol mesiaca so spoluprácou s občanmi vybudoval na schátraných ruinách Dom vinohradníkov. Kde sú sústredené predmety, veci, ľudových tradícií našich rodičov, ktorý slúži vinohradníkom, obci, ako aj cudzím návštevníkom. Mal to byť dôstojný darček pre našu obec. Vybudovalo sa to s nadšením všetkých, ktorí sa na tom podieľali za pomoci sponzorov, vinohradníkov a najväčšej mojej finančnej a materiálnej pomoci. Nehovoriac o množstve času a energie, ktoré som obetoval.

A nakoniec mi prepáčte, že som vytvoril webovú stránku vinohradníkov, kde sú všetky články o našej činnosti, ktoré pravidelne aktualizujem. Táto stránka prispieva k lepšiemu spoznaniu a zviditeľneniu našej obce. Ako pravidelný prispievateľ do Spravodaja možno Vás so svojimi článkami otravujem.

A úplne na konci mi prepáčte,  že som si dovolil kandidovať na starostu a poslanca ObZ. Tým, ktorí mi prejavili dôveru ĎAKUJEM. Ospravedlňujem sa, že nemôžem uskutočniť môj volebný program, ktorý by bol prínosom pre obec, ako aj pre všetkých občanov. Tak isto sa ospravedlňujem aj za to,  že mám v sebe odvahu každému do očí povedať pravdu, viem pomenovať veci správnym menom,  nikoho neohováram za chrbtom a neznášam krivdu a lož. Aj tento článok som napísal nekonfrontačne, nekonfliktne a slušne. Nikoho som neurážal ani nemenoval.

Ešte raz Vás, prosím prepáčte mi a odpustite mi to, čo som spravil pre obec. Pre niektorých je to zbytočné, pre niektorých sa s tým chválim a sú aj takí, ktorí povedali, že keby som z toho nemal osoh, tak by som to nerobil.

Teraz ma za to všetko, čo som spravil, súďte a potom ukrižujte, alebo ukameňujte a kto je bez viny, nech prvý hodí kameňom. Ale aj tak som na to hrdý a teší ma to, čo som vytvoril, tak ako aj tí, ktorí mi v tom pomáhali, ako aj väčšina súdne uvažujúcich občanov Podhorian.

Pomôžem si citátom od A. Schweitzera, ktorý skrátim a doplním: „Nechcem byť za žiadnych podmienok bežným človekom. Mám právo sa správať neobvykle ak to dokážem. Naučil som sa sám za seba myslieť a konať, svetu rovno do tváre sa dívať a priznávať - toto je moje dielo. To všetko mám na mysli, keď hovorím – som Podhorančan, Mecheničan a slobodný človek.

Zoltán Fülöp