V dnešnej dobe si vianočné sviatky bez vianočného stromčeka ani nevieme predstaviť. Je to azda náš najkrajší a najviditeľnejší ľudový zvyk. Večne zelené rastliny hrali v staroveku medzi ľuďmi, ktorí vyznávali vieru, dôležitú úlohu. Strom života, alebo zelená vetva života, sa veľakrát spájala s rozličnými ľudovými zvyklosťami a oslavami, ako aj s kalendárnym návratom zimného slnka a k Vianociam. Jednou takou zaujímavosťou je, že ešte pred dvesto rokmi museli ľudia dodať dolnú časť stromčeka pre vrchnosť vo forme ,,vianočného dreva“ na kúrenie počas Vianoc. I keď je to neuveriteľné, tento zvyk sa objavil v kresťanskom svete len pred štyristo rokmi. Stavanie vianočného stromčeka bolo najmä protestantským a evanjelickým zvykom z okolia Rýna v 16. storočí. Neskoršie v 18. storočí sa rozšíril tento zvyk na celé územie Nemecka a celej Európy a vďaka emigrantom aj za oceán. Do Viedne sa dostal začiatkom 19. storočia a v aristokratických rodinách, i v kruhu umelcov, sa zvyk rýchlo rozšíril. Samozrejme, neskôr tento zvyk prebrali všetci. Ďalšou zaujímavosťou je fakt, že keď sa v roku 1860 počas Vianoc na ostrove Madeira liečila Alžbeta Bavorská (známa aj ako Sisi), František Jozef jej poslal ozdobený vianočný stromček. Najkrajším symbolom Vianoc sa tak stal zelený živý stromček – smrek, jedlička či borovica. V dnešnej dobe často nahrádzajú ľudia živé stromčeky tými umelými. Vôňu ihličia však umelý stromček nedokáže nahradiť. Na začiatku sa stromčeky zvykli zdobiť jablkami, orechmi, medovníkmi či sviečkami. Postupom času sa však začali ozdoby meniť a nahradili ich farebné sklenené gule, stuhy, salónky a kolekcie, ktoré dnes kupujeme v supermarketoch. Sviečky vymenili rady farebných blikajúcich svetiel. V dnešnej dobe sú sviatky najmä o obchodoch, darčekoch na úkor pôžičiek a zadĺženosti, ktorá po nich často nasleduje. Rozhlas či televízia nás mesiace pred vianočnými sviatkami ohlupujú dotieravými reklamami, ktoré sa snažia upútať našu pozornosť. Celé rodiny, známi a priatelia sa zídu pri vianočnom stole a stromčeku, spolu sa navečerajú, oslavujú a rozdajú si drahé darčeky. Bohužiaľ, je to smutné, že skutočný význam týchto osláv však už často nepoznajú...
Tak ako vianočný stromček, tak aj betlehem je súčasťou symbolu Vianoc, ktorého história siaha do ďalekej minulosti. Zakladateľ rádu Františkánov, svätý František z Assisi, v roku 1222 na Vianoce navštívil mesto Betlehem. Tam na neho zapôsobila tamojšia vianočná liturgia. Keď sa vrátil domov, požiadal pápeža o to, že by chcel na ďalší rok osláviť Vianoce rovnako. Vyhliadol si neďalekú jaskyňu, ktorú vystlal slamou a do jasličiek uložil živé bábätko, na ktoré dohliadali Jozef s Máriou. Priviedol aj živé zvieratá a držal tu predikácie pre veriacich. Neskôr v roku 1283 postavili v bazilike v Ríme podobný betlehem. Tento nápad sa rýchlo rozšíril aj do ďalších európskych miest. Klasický betlehem, okrem svätej rodiny a pastierov, neskoršie doplnili aj o troch kráľov – mudrcov a v niektorých boli prítomní aj anjeli. V 13. storočí začali v našom kraji stavať podobné betlehemy. Postavy boli v životnej veľkosti, no s pribúdajúcimi ďalšími postavami a zvieratami sa začal betlehem zmenšovať. Na stavbu sa najčastejšie využívalo drevo, kameň, slama, mach či tráva. Postavy sa vyrezávali z dreva alebo ich vyrábali z hliny. Ľudová tvorivosť a fantázia sa tak mohla naplno prejaviť. Betlehemy zvyknú počas vianočných sviatkov navštevovať ľudia či celé rodiny s deťmi. Je pekné, že tento symbol Vianoc a sviatočná atmosféra ľudí viac zbližuje a aspoň tak na niekoľko dní zabudnú na každodenný zhon či stres, ktoré počas roka prežívajú. Najväčšiu radosť majú najmä malé deti, ktoré sviatky intenzívne prežívajú s rozžiarenými očkami a bývajú pre nich často väčším zážitkom, než drahý darček či počítačové hry.
Z. Fülöp
