Vážená pani starostka,
po dlhšom uvažovaní a váhaní som sa rozhodol, že napíšem tento otvorený list. Chystal som sa to spraviť už dávno, len ma od toho odradilo to, že ho určite neuverejníte na Obecnej stránke, alebo v Obecnom spravodaji, tak ako mnohé moje kritické články neboli uverejnené, alebo len s úpravou a vynechaním niektorých pre Vás kritických viet. Pre mňa je to neprijateľná cenzúra. Preto som už niekoľko rokov neprispel žiadnymi článkami do Spravodaja. Podľa mňa Spravodaj má slúžiť na to, aby informoval občanov o dianí v našej obci a dať priestor obyvateľom, ktorí svojimi postrehmi a článkami by sa vyjadrili k veciam verejným aj kriticky. Nezainteresovaní čitatelia, ktorí nie sú občanmi našej obce po prečítaní si povedia: „Radosť žiť v Podhoranoch, tam nemajú žiadne problémy. Majú pekné prírodné prostredie, zdravý vzduch, čistú vodu, tam by som chcel bývať. Len že, bohužiaľ, opak je pravdou. Teraz mi dovoľte, aby som začal pekne postupne.
Keď sa odbočí z hlavnej cesty smerom k nám, po pravej strane Vás uvíta húština kríkov, kde pomedzi stromy, hlavne keď sú bez lístia ukazuje sa ošarpaná krypta rodu Bartakovičovcov, o pár metrov ďalej ďalšia krypta rodu Kachanovs- kých podobne v dezolátnom stave. Pritom Tý, ktorí tam odpočívajú nám tu zanechali budovy škôlky, školy, pôvodnú budovu s čoho je dnes kultúrny dom a ďalšie objekty. Je smutné, že dnes si na nich nikto ani nespomenie a nezapáli ani jednu sviečku na Všechsvätých. Areál škôlky jej zadná časť je neohradená. Kamenný most je tiež pamiatka na históriu, taktiež v dezolátnom stave. Ošarpaná socha sv. Floriána len dopĺňa nezáujem o úctu k histórii našej obce. Koryto potoka neupravené, ktoré v letných, suchých mesiacoch sa premenia na zapáchajúcu močarinu. V areáli školy nefunkčné multifunkčné ihrisko, ktoré nevydržalo ani 10 rokov. Pred Tavernou Slovák nezmyselný ,,akože park“ – zeleň s lavičkami, na ktoré si cez zimu určite nikto nesadne. Cez leto, kedy sú 40 stupňové horúčavy, sadne si radšej do tieňa k Slovákovi na jedno chladené.
Rodičia, ktorí 2x denne absolvujú cestu do škôlky, by mali projektanta navrhnúť na Nobelovu cenu za vyriešený prechod, ako pamiatka im ostane škrabanec, alebo prevalenina na spodku auta, ak majú nízku svetlosť. Smerom na Pažiť tak isto neupravené koryto potoka a cesta plná výtlkov. Na Pažiti tróni naša celebritná jedlička, vďaka ktorej sme sa zviditeľnili na celom Slovensku v spoločnosti ďalších vysadených stromov, ktoré sú čiastočne uschnuté, alebo ešte vyschnú. Hlavne, že „náš človek“ v druhom kole súťaže zvíťazil.
Pred obchodom Jednoty sa tlačia autá, kde je problém prejsť pre obnovené výtlky po vlaňajších nekvalitných opravách. Tu sa teraz zastavím pani starostka. Na poslednom Obecnom zastupiteľstve sa odsúhlasilo 24 000 Eur na vytvorenie parkoviska. Pýtam sa pani starostka zväčší sa kapacita parkoviska? Keď nie, tak sú to zbytočne vyhodené peniaze. Podľa mňa sa spraví tam koberec z asfaltu a namaľujú čiary pre parkovacie autá a parkovacích miest bude ešte menej. A nakoniec zase to vysúťaží „náš človek“. Ale poďme ďalej smerom do Mecheníc. Po ľavej strane pekné rodinné domčeky, pred ktorými sa tiahne hlboký zatrávnený odvodňovací kanál. Pôsobí síce pekným dojmom, hlavne vďaka tam bývajúcim majiteľom domov pokiaľ niekto, ktorý tiež tam býva a nie je napojený na obecnú kanalizáciu, pustí doň obsah žumpy a hlavne cez leto spríjemní letné večery typickou arómou po fekáliach. Kanál končí na križovatke pri kríži smerom na Polovčan – Hunták. Chodníky samozrejme chýbajú. Tak isto na ulici nad cintorínom chýbajú chodníky a odvodňovacie kanály, alebo sú čiastočne pred niekoľkými domami. Pozemok pod touto cestou dlhoročne nevysporiadaný. Spodný cintorín vinohradníci a občania svojpomocne oplotili na vlastné náklady, ale na druhom cintoríne je plot tak isto v dezolátnom stave.
Chátrajúcu budovu v areáli bývalej materskej školy, kde bola dreváreň a WC vinohradníci zrekonštruovali na Dom vinohradníkov, ktorý následne za zvláštnych okolností obec prepísala do svojho majetku, bez toho, aby tam vložila cent. Paradoxom je , že Tí, čo ho budovali, sú v úlohe len podnájomníkov. Tretí, už zaniknutý cintorín, mohol byť parkoviskom pre autá, lebo súčasné nestačí hlavne na Všechsvätých. Pozemok sa predal súkromnej osobe.
Zrekonštruoval som dve obecné studne a na tú tretiu pred kostolom som ani peniaze nedostal a ani povolenie i keď som mal vybavené všetky doklady a materiál i financie by som hradil sám. Brehy potoka a aj potok sú zarastené. Podobne je to aj pri prameni Felsőkút smerom k železničnému mostu, pod ktorým je navozená hlina asi na budúci tankodrom. Pri prameni chýba bezbarierový prístup a cez zimu nemá kto odmetať sneh. Hlavne, keď sa oteplí a potom zamrzne, je tam klzisko. Trojuholníkový park v strede dediny je pustý a zanedbaný. Roky chátrajúca budova KD, ktorá väčšinou slúži ako sklad pre materiál obce a sídli tam tiež Pošta sa zrekonštruoval za 119 000 Eur, ale na omietku a fasádu už nevystalo a dlho na ňu ani nebude.
Pred vstupom do areálu Obecného úradu po dažďoch nás víta meter široká a desať metrov dlhá kaluž. Voľakedy hrady boli obkolesené vodnou priekopou. Môžeme len dúfať, že toto nie je podobný zámer, ktorý by mal ľudí odradiť chodiť na Obecný úrad, lebo sa to už roky nerieši. Každému odporúčam si so sebou zobrať gumáky. Pani starostka, Vám to nevadí, pretože vy autom prejdete.
Vážená pani starostka, občania Vám dali dôveru spravovať túto dedinu. Ste tam už tri volebné obdobia. Nechcem tvrdiť, že ste nič neurobili, avšak je toho žalostne málo. Len sa pozrite na okolité obce ako sú Výčapy – Opatovce, Dolné Lefantovce a už aj Bádice nás predbehli. Všade sa stavajú nájomné byty, cesty a pekné dlažobné chodníky, skrášľuje sa obec a u nás nič. Aj to je vizitka obce a hlavne Vaša. Mohla to byť pekná dedina v peknej prírode, ale prvý dojem z dediny bez chodníkov pokazí všetko. Ako sa ľudovo vraví: „Tam, kde nie sú chodníky, tam zdochol pes“. U nás v Podhoranoch asi celá svorka.
Vážená pani starostka, a teraz ruku na srdce. Kedy ste naposledy pešo prešli celú dedinu, aby ste videli všetko na vlastné oči, čo som tu prečítal? Z auta a úradu sa obec neriadi. Slovo starosta znamená starať sa. Ak vyžaduje situácia tak aj 24 hodín denne. Mám pocit, a možno nielen ja, že Vám v prvom rade šlo o lukratívne platené miesto. Vadí mi aj Váš arogantný prístup , chovanie a neúcta k občanom, ktorí vo svojom voľnom čase a za svoje peniaze skrášľujú obec, alebo robia akcie pre občanov a deti. Pani starostka, nezaslúžia si títo ľudia aspoň sa pri nich zastaviť, slušne pozdraviť a opýtať sa, či nepotrebujú nejakú pomoc alebo občerstvenie. Však to robia pre obec miesto Vás! Vrcholom ignorácie boli minuloročné oslavy príchodu Mikuláša na Pažiti. Radšej ste odišli do Viedne a na Mariahilfestrasse pokojne popíjali vianočný punč.
Pani starostka, prihováram sa Vám ako bývalý poslanec. Neznášate nával kritiky, aj keď je úprimná a konštruktívna. Správate sa arogantne a povýšenecky z pozície sily, tak ako vaša vládna strana, za ktorú ste kandidovali. Starosta obce nesmie mať stranícke tričko, musí byť neutrálny a nepočúvať stranícke príkazy. Lebo spoločnými silami viac dokážeme, ako sa hrať na straníckom pieskovisku. Napriek mojej aktívnej činnosti a snahe myslieť to s našou obcou dobre, ignorujete a nerešpektujete moju aktivitu ako člena Spolku vinohradníkov a ostatných občanov Podhorian. Len vďaka vinohradníkom sa postavila rozhľadňa s areálom, kde môžu rodičia s deťmi tráviť čas v prírode a opekať si. Zrekonštruoval sa Dom vinohradníkov, ktorý slúži ako múzeum, kde sú uchované kroje, náradie, zvyky a tradície našich rodičov. Zrekonštruovali sa dve obecné studne, postavila sa kaplnka sv. Urbana vo vinohradoch, prístrešok, postavil sa pomník padlým obetiam v 1. svetovej vojne a k 900. výročiu obce. Skrášľuje sa priestranstvo pred a za kostolom a ďalšie činy a skutky, ktoré by som ešte ďalej mohol vymenovať. A to všetko slúži občanom, vinohradníkom, rodičom s deťmi, turistom a návštevníkom našej obce. Už roky organizujem Ochutnávky vína ako aj Oslavy sv. Urbana. Aj vďaka týmto kultúrnym akciám sa naša obec zviditeľnila, kde radi chodia návštevníci.
Vážená pani starostka! Vy ste prepásli obrovský potenciál nadšenia v občanoch, ktorí chceli, dokázali a vybudovali pre svoju obec veľa pekných vecí. Tieto nám tu zostanú aj pre budúce generácie. Len sme, bohužiaľ, rokmi zostarli, prišli aj choroby a dochádza sila. Cítime sa nedocenení a nerešpektovaní.
Vzdal som sa aj poslaneckého mandátu z dôvodu, že bolo pre mňa nepochopiteľné a nedôstojné, aby moje nápady, skutky a činy neboli akceptované v prospech obce. Nechcel som byť len hlasovacím panákom pri iných rozhodnutiach a byť súčasťou takého Obecného zastupiteľstva kde moje návrhy nie sú vypočuté. Ja mám svoju hrdosť a česť. Mám aj svoj vlastný názor, ktorý viem aj verejne povedať. Nikoho za chrbtom neohováram a môžem sa a každému smelo pozrieť do očí. Za mňa hovoria činy a skutky. Slobodne myslím a slobodne žijem. A môžem smelo a hrdo povedať som ,,slobodný človek“.
S pozdravom bývalý poslanec, vinohradník a občan Podhorian
Zoltán Fülöp
