Vráťme sa k múdrostí našich predkov: vápnime vinohrad každoročne. Teraz nehovorím o tzv. melioračnom vápnení, ktoré treba robiť na kyslých pôdach, ale o tzv. udržovacom vápnení, ktoré sa robí každoročne na takmer všetkých druhoch a typoch pôd. Viac informácií v článku Výživa viniča - Metódy na zistenie stavu výživy a potreby hnojenia.
Celoživotné výsledky mojich výskumov jednoznačne ukazujú na to, že zaistenie dostatku prijateľného vápnika každoročne pre vinič má všestranne pozitívny účinok, najmä na

• udržanie a vylepšenie pôdnej štruktúry
• indukciu príjmu takmer všetkých potrebných živín (O výžive viniča trocha ináč)
• odolnosť viniča voči fyziologickým poruchám, vrátane chlorózy
• odolnosť viniča voči hubovým patogénom
• odolnosť viniča voči virózam
• dopestovanie kvalitného hrozna, dosiahnutie harmonického zloženia hrozna, zvýraznenie osobitostí pestovateľského prostredia.

Pozitívne výsledky vápnenia sa potvrdili v plnej miere aj v prevádzkových pokusoch priamo vo vinohradoch, a to aj na karbonátových pôdach(!). Na variantoch, ktoré boli vápnené, sme zistilivyšší príjem základných živín, zníženie výskytu chlorózy, menšie napadnutie múčnatkou. Kondícia krov bola aj vizuálne lepšia. Nezistili sme v žiadnom prípade fytotoxicitu, ani pri 10-násobnom (pokusne provokačnom) prevápnení na karbonátových pôdach(!). (Za pomoc pri pokusoch, ktorými sme overovali pozitívny účinok vápnenia na karbonátových pôdach v rokoch 2010-2013 ďakujem Ing. Štěpánovi Hluchému)
Udržovacie vápnenie
Udržovacie vápnenie odporúčam robiť každý rok, pretože aplikovaný vápnik (aj vo forme mletého vápenca) sa pohybuje v pôde veľmi rýchle a dodaný vápnik sa vyplaví z rizosféry viniča prakticky už v priebehu jedného roka. Mletý vápenec aplikujeme na povrch - naširoko.
Ročná dávka pre udržovacie vápnenie môže byť okolo 200 - 300 kg CaO na 1 ha. T.j. po prepočte a úprave 300 až 600 kg/ha jemne mletého vápenca (CaCO3). Na ľahkých pôdach menšia dávka, na ťažších pôdach dávky vyššie.

Vápenaté hnojivá rozlišujeme podľa väzby na aniónovú zložku. Sú to najmä vápenaté hnojivá:

• v uhličitanovej forme (uhličitan vápenatý - CaCO3)
• oxidovej (kysličníkovej) forme (pálené vápno - CaO)
• v inej forme, napr. kremičitanovej, zmesnej a pod.

Najčastejšie používame uhličitanovú formu - mletý vápenec, mletý dolomit. Za rozhodujúce pri hodnotení vápenatých, prípadne vápenato - horečnatých hnojív považujeme obsah účinnej látky a jemnosť mletia hnojiva. Účinnosť vápenatých hmôt - vápencov, či dolomitov sa zvyšuje jemnosťou mletia.

Stav vápnenia pôd už vyše 20 rokov je tragicky nízky (priemerné hodnoty). Po roku 1989 sa vápnenie pôd dramaticky znížilo a v posledných rokoch sa ešte stále znižuje.


Uvádzam niekoľko jednoznačne presvedčivých údajov o potrebe vápnika a o účinku vápnenia. V početných pokusoch sa ukazuje, že nedostatok vápnika v rizosfére viniča zapríčiňuje zníženie odolnosti a zapríčiňuje rapídne namnoženie patogénov.

Pri pokusoch s vírusovou zvinutkou vidíme, že pri nedostatku vápnika sa patogén v rastline viniča rapídne namnoží. Vápnením sa odolnosť viniča zvýši.

Podobne je to pri napadnutí viniča múčnatkou. Pri nedostatku vápnika napadnutie a škodlivosť sú výrazné. Vápnenie výrazne znižuje škodlivosť múčnatky.

V prevádzkových pokusoch vidíme, že vápnenie aj na karbonátových pôdach výrazne znižuje intenzitu chlorózy. Vápnenie sa uskutočnilo v novembri 2010.

Po vápnení vinohradov sa znižuje napadnutie viniča múčnatkou. Výsledky sú z prevádzkových pokusov.Vápnenie sa uskutočnilo v novembri 2011.